Ked som zistila,že som tehotná bola som velmi prekvapená priam až zaskočená kedže moje prvé tehotenstvo skončilo spontánnym potratom v 8 týždni. Hned na to o mesiac druhé bábo? Ked sa z toho všetci spamätali začcali sme sa velmi tešiť a pomaly chystať výbavičku pre náš zázrak. Tehotenstvo bolo v poriadku žiaden vysoký tlak ,opúchanie nôh ,dokonca ani žiadne nevolnosti len mi trošku tvrdlo bruško ,ale doktorka mi dala magnézium a pomohlo to.
Vo štvrtok 26.9.2013 sa však všetko zmenilo ,pre mňa aj pre malý zázrak v brušku. Bolo niečo po 16:00 ked som išla na wc v tom to prišlo valila sa zo mňa krv velmi vela krvi ,rýchlo som zalarmovala priatela a šli sme na pohotovosť, kde po uzv a prehliadke doktor zistil,že sa mi odlúčila placenta a musím ísť rodiť. Bol to šok bola som len v 30 týždni a predstava,že môj chlapček sa teraz narodí ma desila bála som sa či to prežije. Zobrali ma teda na operačku a urobili sekciu velmi som krvácala skoro som zomrela ,malý bol však v poriadku dokonca som ho počula zaplačkať bolo to ako keď mrnká malé mačiatko. Tomáška mi hned vzali ani som ho nevidela ,zobrali ho do inkubátora mna na pooperačku. Stále som len plakala velmi som sa bála. Nakolko som rodila v Leviciach,kde nie je špecializované pracovisko pre predčasniatka ,malého previezli do fakultnej nemocnice do Nitri. Jediné čo mi povedali bolo že AS mal 7/8/8 velmi plakal a kopal a že má 1600gramov a 42 cm.
Na druhý deň mi doktorka prišla povedať,že Tominka previezli v noci do Bratislavi na Kramáre pretože krvácal z konečníka a Nitra sa bála či to zvládnu. Keď nám neskôr povedali ,že náš malý sa narodil s nekrotizujúcou enterokolitídou a infekciou ,velmi som sa zlakla nevedela som, čo to znamená. Na 6 deň ,už som bola doma som sa vybrala do Bratislavi pozrieť Tomiho ,vzala som mu aj moje mliečko ,ktorého som mala velmi vela dokonca neskôr som ho aj Detskej fakultnej nemocnici darovala. Keď som prišla na oddelenie sestrička ma hneď zobrala na JIS-ku ,musela som si dať plášť a vydezinfikovať ruky.Ako som kráčala k inubátoru,kde ležal môj anjelik podlamovali sa mi kolená a velmi som sa bála,čo uvidím ako vlastne vyzerá a či tam má vela hadičiek. Tominko ležkal v hniezde a spinkal okolo seba mal množstvo hadičiek a prístrojov, ktoré merali jeho teplotu,tlak a dýchanie. Bol taký maličký ,neubránila som sa plaču. Mohla som ho však pohladkať ten maličký človiečik sa prebudil a stlačil mi prst na ruke, očká neotváral ešte ,potom sa rozplakal nič som všeak nepočula ,kedže bol zaintubovaný. Velmi ma bolel pohlad na to malé telíčko bojujúce o život. Kedže stále kakal krv nedostával papkať a schudol na 1404gramov. Následne sa spustil rad problémov ,Tominko zakrvácal so mozgu ,praskali mu žilky od tolkého brania krvičky ,bol velmi chudokrvný musel dostať transfúziu ,tú dostal asi tak 3 krát. Neskôr sa objavila aj retinopatia nedonosených,ktorá ako druhostupňová si vyžiadala operáciu tzv diod laser koaguláciu.
Po piatich dňoch ho odpojili od kyslíka ,už nebol zaintubovaný bol len na distenčnej podpore .Tú mal pár dní ,potom už silák malý dýchal sám. Po troch týždňoch mi ho dali prvý krát na hruď, klokankovali sme sa asi hodinu,Tominko dvíhal hlavičku a aj sa usmial.Dovolili mi ho aj nakŕmiť cez sondičku,kedže ešte nevedel papať z flašky.
Tomáškov stav sa zlepšoval krváacanie sa vstrebalo tak nebola nutná operácia ,infekcia sa vyliečila pomocou ATB a črievko sa umúdrilo a Tomi mohol začať viac papať .Následne začal velmi dobre priberať ani sme sa nenazdali a už mal drobec 1990 gramov. Keď mal cez 2 kg vyložili ho z inkubátora na vyhrievané lôžko a asi po dvoch týždňoch ho previezli na dojčenske odd. do Levíc ,tam ma prijali k nemu a učila som sa o neho starať ,mal vtedy 2400gramov. V nemocnici sme boli týžden aj dva dni a domov sme odchádzali s váhou 2600gramov a už sme sa aj naučili papať ,ale nie s flašky,ale pekne z prníka :)
Dnes má Tomáško 5700gramov a 4 mesiace korigované 2. Je to veľký špekulant a šikulko. Stále ho kojím ,čo je po tom,čo sme si obaja prežili zázrak. Samozrejme,že chodíme na množstvo kontrol do Bratislavi aj Nitri a aj v Levicach máme pár vyšetrení. Zatial,však všetko prebieha tak ako má :) Ďakujem DFNsP v Bratislave konkretne odd.patologických novorodencov,že mi zachránili syna a doslova ho vypestovali v normálne zdravé bábo. Ešte raz ďakujeme doktorom najviac pani dr. Skokňovej a Gibejovej za starostlivosť a milí prístup a samozrejme aj pani sestričkám dakujeme :)) Tomáško s rodinou.
Tominko dva týždne po narodení .
Tomáško dnes :)
