Náš Mikuláško (27t.t.)

Mikuláško sa narodil v 27. týždni tehotenstva. S manželom a ročnou dcérkou  sme boli práve na návšteve u mojich rodičov, keď na mňa prišli pôrodné bolesti. Okamžite sme sa zbalili a ponáhľali sa domov do Banskej Bystrice. Lenže kontrakcie sa už objavovali každú minútu a tak  sme zastavili v prvej nemocnici, ktorú sme mali po ceste. Mikuláš (1200g,  40 cm)  sa narodil v Brezne.  Tam však na takýto pôrod neboli vybavení,  čo malo neskôr za následok rôzne komplikácie.  Dieťatko malo ťažký zápal pľúc, obojstranný pneumatorax, následkom nedostatku kyslíka bol poškodený mozog.  Podľa slov pôrodníka jeho šance na prežitie boli zlé. Mikuláško bol prevezený do Banskej Bystrice na JIRS.  Prvé dni boli veľmi ťažké. Každý deň som šla do nemocnice so strachom, či ma ešte vpustia dnu. Tri týždne vôbec neprijímal stravu,  neskôr sa pridalo akútne zlyhanie obličiek, bral niekoľko druhov antibiotík súčasne. Napriek všetkým problémom, jeho stav sa postupne začal zlepšovať. Na tretíkrát sa im Mikuláška podarilo odpojiť od respirátora a po takmer dvoch mesiacoch strávených na JIRS malého presťahovali na oddelenie patologických novorodencov, kde bábätko postupne naberalo na hmotnosti. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď zistili, že žilky v jeho očkách nekontrolovateľne rastú a spôsobujú odlupovanie sietnice. Ďalšia diagnóza – Retinopatia. Mikuláško podstúpil jednu operáciu v Banskej Bystrici, ale stav sa ďalej zhoršoval a tak bol okamžite prevezený do Bratislavy, kde podstúpil v priebehu dvoch týždňov ďalšie dve operácie očí a o 4 mesiace neskôr ešte jednu operáciu. Výsledok – na pravé oko vidieť nebude, ľavým by niečo vidieť mal, čo – to ukáže čas. O pár mesiacov neskôr po vyšetrení v anestéze nám očný lekár oznámil, že náš syn vidí maximálne svetlo a tmu. Keď mal Mikuláško rok, bola mu diagnostikovaná DMO. Diagnózy, ktoré sa prijímajú len ťažko, o to viac, keď ide o moje dieťa.  Cvičiť sme začali dosť neskoro, až keď mal malý 11 mesiacov, pretože okrem 4 operácií očí podstúpil ešte dve operácie hernií. Odvtedy sme absolvovali množstvo rôznych rehabilitačných pobytov (na Slovensku i v zahraničí), terapií (kraniosakrálna terapia, osteopatia, Scenar terapia, aminokyselinová liečba, mitochondriálna a bioregulačná medicína ap.)  a cvičení (Vojtova metóda, Bobath, Feldenkrais ap.)

V júli bude mať  náš malý 5 rokov. Už sa snaží udržať si hlavičku, ale zatiaľ stále nesedí. Zaujíma ho svet okolo. Mnohému rozumie a rád sa smeje. Očká stimulujeme a vyzerá to tak, že vidí viac ako len svetlo a tmu, pretože reaguje aj na predmety, pohyb, osoby. Čo a ako vidí sa však zatiaľ povedať nedá, to skutočne ukáže až čas. Napriek ťažkým diagnózam som optimistka a verím, že náš chlapček raz bude chodiť a aj vidieť.