Isabellka a Viktorka by sa nikdy nestretli, keby sa nenarodili predčasne: Vážili menej ako kilo!

https://www.pluska.sk/zena/pribehy/isabellka-viktorka-nikdy-nestretli-keby-nenarodili-predcasne-vazili-menej-ako-kilo.html

Isabellka a Viktorka by sa asi nikdy nestretli, keby neprišli na svet oveľa skôr, ako mali. Dnes ťažko uveriť, že vtedy nemali ani jediné kilo.

Eva (37) a Robo (31) Pappovci s dcérkou Isabellou (3)

Je poriadny šibal

Keď sa na všetko pozriem spätne, nechápem, ako sme to mohli všetko zvládnuť. Človek sa prosto snaží v danej chvíli zvládnuť to, čo mu osud nadelí, a s vypätím všetkých síl prekonáva deň po dni. Najťažšie bolo, že sme s Isabellkou nemohli byť tak ako iní rodičia so svojimi deťmi. Že sme ju mali a zároveň nemali, ďaleko od nás, samu v nemocnici... A, samozrejme, ten strach, keď vám zazvoní telefón.

Prvé, čo vám vtedy napadne, je, či sa niečo, nebodaj, nestalo. Ale malá je zdravá a veríme, že to tak aj ostane. Je naďalej sledovaná v niektorých odborných ambulanciách, napríklad na neurológii, endokrinológii, očnom či imunológii. Raz mesačne má rehabilitácie pre slabšie svalstvo a ploché nohy a logopédiu pre menšie problémy s vyjadrovaním.

Očkovať ju nedáme

Isabella je viac-menej ako iné trojročné deti, len je hyperaktívna a nové veci u nej pribúdajú trošku oneskorene. Ale ak je to to jediné, čo pre predčasné narodenie bude mať, tak ďakujeme za to. Trochu bojujeme so stravou. Isabella nie je veľký jedák. Nové veci prijíma len veľmi ťažko a žiada si to veľa trpezlivosti. Je závislá od paradajok vo varenej podobe, takže okolo toho sa papanie točí.

Nie je to však ľahké, lebo musím trošku dbať, aby jedla aj hodnotnú stravu a netrpela nedostatkom železa či iných vitamínov. Očkovanie je u nás momentálne uzavretá téma. MMR vakcínu sme jej nedali a pre zlú imunitu ani nedáme. Ale špeciálne nemusíme na nič dávať pozor, iba sa vyhýbame materským centrám a detské kútiky sa snažíme využiť len v krajnom prípade.

Pôjde do škôlky

Ak by som mala Isabellku opísať, je neskutočne živá, do všetkého sa vrhá hlavou a je v určitom smere veľmi odvážna. Baví ju kresliť, bicyklovať, hrať sa s plastelínou. Miluje vodu, lopty a zvieratá, takže v zoologickej záhrade sme určite najčastejšími návštevníkmi. Isabella je veľmi impulzívna a živá, vie sa poriadne rozčertiť a musíme často zvoliť prístup, že si ju nevšímame, lebo ináč by sme ju asi okrikovali celý deň. Teraz je navyše vo veku, ktorý spôsobuje vrásky asi mnohým rodičom. Do škôlky zatiaľ nechodí, ale od septembra veľmi pozvoľna začne – pre poruchu imunity nie na „plný úväzok“. A časom uvidíme.

Isabellka sa narodila v 29. týždni s váhou 600 gramov dnes má 3 roky a 13 kg

najmilšia hračka: dinosaurus, autíčka

obľúbená činnosť: skákanie na trampolíne, kreslenie

rada papá: kura s ryžou a paradajky

nemá rada: bábiky

Katka Havlíková (29), dcérka Viktória (2,5), syn Števko (4)

Má sparťanský režim

Všetko, čo sme prežili, sa mi dnes zdá iba ako zlý sen. Viktória musela byť napojená na kyslíkový prístroj, takže sme nemohli chodiť von. Už ani neviem, ako som takto mohla fungovať. V podstate som sa nastavila na určitý režim, v ktorom som išla bez rozmýšľania, ako stroj. Až keď prišiel večer a deti spali, občas som mala depresívne myšlienky a obavy, či sa raz zbavíme „kyslíka“. Paradoxne, vtedy mi veľmi pomáhal starší syn. Tá radosť zo Števka, ktorý bol zdravé dieťa, mi dávala silu aj energiu bojovať a byť usmiata a dávať ďalej energiu Viktorke. Boli aj situácie, keď som neverila, že sa z toho dostane.

Kyslíkový prístroj

Keď som našla na internete článok o dievčatku, ktoré malo ešte v siedmich rokoch kyslíkový prístroj, povedala som si, že sa ho musíme zbaviť za každú cenu, lebo nechcem, aby moje dieťa žilo pripojené na kyslíku v uzavretom priestore. A v 9. mesiaci sme sa ho zbavili! Asi do roka bola ešte v noci napojená na oxymeter, ktorý meria okysličenie, a do dvoch rokov bola na dýchacej podložke. Veľmi som sa bála tej podložky vzdať. Miliónkrát sme mali planý poplach, bežali sme za Vikinou a ona krásne spala, len bola zosunutá dole, čo spustilo alarm. Ale potom mi lekári vysvetlili, že centrum dýchania v mozgu má funkčné, takže nemá prečo prestať dýchať.

Mentálne predbehla rovesníkov

Teraz v dvoch rokoch rozpráva nie vety, ale rovno súvetia, tak si poviem, že mám dve zdravé deti. Je verbálne taká zdatná, až pediatrička povedala, že je mentálne vyspelá ako trojročné dieťa. Pravidelne sme chodili ku kardiológovi, na očné a pľúcne, ale postupne nás zovšadiaľ vypustili. Teraz absolvujeme návštevy iba v rizikovej poradni a na očnom. Viktorke zostal problém s jedným očkom, ktoré škúli, a je silno krátkozraká. Má mínus osem dioptrií. To sa v budúcnosti bude riešiť operačne. Výškou je Vikina ako jej rovesníci, len je útlejšia. Napríklad v behu je pomalšia, ale vďaka staršiemu Števkovi napreduje. Dokáže sa sama obliecť, obuť, spieva, tancuje, vie básničky, papá sama...

Nič nebudem tajiť

Čo sa týka výchovy, Viktorka má sparťanský režim, rovnako ako Števko. Nemám potrebu nejakým spôsobom ju zvýhodňovať len preto, že sa narodila predčasne. Nežijem v tom, že je chorá, ale zdravá. Dokonca ona je častejšie iniciátorom nejakých konfliktov – príde k Števkovi a uhryzne ho, capne mu... Vikina je provokatérka. Iba sa snažím izolovať ju od prostredí, kde je veľa ľudí, pre infekty.

Aj škôlku máme preto posunutú. Stačí, že Števko nosí zo škôlky bacily. Keď začne dcérka vnímať viac svet aj seba a bude sa napríklad zaujímať o to, prečo má očko iné, tak jej poviem, že preto, že je bojovníčka a je to pozostatok z boja, ktorý musela vybojovať. Primerane veku jej poviem, ako sa narodila a čo nasledovalo. Nie je dôvod tajiť to pred ňou. Ja nemám rada tabu, lebo z tabu vznikajú veľké problémy.