Dojčenie nezrelých novorodencov

27.10.2012 15:13

Nezrelý novorodenec  nie je malý  novorodenec, ale dieťatko so špeciálnymi potrebami.

Materské mlieko je prvou voľbou vo výžive predčasniatok. Odstriekavaním materského mlieka aktívne prispieva každá mama k uzdravovaniu svojho dieťatka. Rozhodnutie mamy dojčiť alebo odstriekavať materské mlieko, kŕmenie sondou na prsníku a alternatívne metódy dokrmovania sú významným predpokladom úspešného dojčenia.

Prečo je dojčenie dôležité?

Materské mlieko je liekom a dojčenie je  terapiou.

Už pred 32. týždňom tehotenstva sa u každej mamy tvorí špeciálne „včasné“ materské mlieko, ktoré je prispôsobené všetkým potrebám nezrelého dieťatka. Svojím zložením aktívne chráni a podporuje jeho imunitný systém, pričom pri dojčení stimuluje všetky jeho zmysly. Výživa, ktorú dostáva dieťatko práve v tomto období, má dlhodobý vplyv na jeho zdravie a kognitívny vývoj. „Včasné“ materské mlieko predstavuje svojím zložením ideálnu zložku výživy a má tieto výhody pre nezrelého novorodenca:

  • už v prvých dňoch po pôrode je prispôsobené potrebám dieťaťa
  • chráni pred infekciou
  • podporuje dozrievanie nezrelého tráviaceho traktu
  • podporuje vývoj zraku a vývin reči a inteligencie
  • zlepšuje toleranciu výživy
  • chráni pred alergiou
  • zvyšuje fyziologickú stabilitu pri dojčení

Materské mlieko (predovšetkým kolostrum) obsahuje enzýmy, hormóny a látky, ktoré nie sú obsiahnuté v žiadnom umelom mlieku.

Potreby predčasniatok

Schopnosť dieťaťa efektívne sať na prsníku je výsledkom kontinuálneho procesu učenia.

Potreby nezrelých detí sú odlišné od potrieb zrelých novorodencov. Významne ovplyvňujú ich celkové správanie a výživu. Problém vo výžive predčasne narodených detí spočíva v ich nedostatočnom prispôsobení sa novým podmienkam. Tráviaci systém sa po narodení musí pripraviť na svoju novú úlohu – príjem potravy. Chýba bakteriálne osídlenie čreva, sliznica je priepustná pre škodlivé látky, v dôsledku obmedzeného vylučovania enzýmov je nedostatočné trávenie a vstrebávanie výživných látok v čreve. Nezrelosť žuvacích a tvárových svalov obmedzuje schopnosť sať. V 29. – 31. gestačnom týždni dochádza u detí ku koordinácii dýchania a objavujú sa prvé pokusy o nenutritívne satie. Táto schopnosť sa vyvíja veľmi individuálne a závisí od stavu dieťaťa. Od 32. gestačného týždňa je prítomný hľadací reflex. V 32. – 35. týždni je začiatok koordinácie dýchania, satia a prehĺtania. Od 33. týždňa začíname prvé pokusy o dojčenie a od 36. týždňa môže byť väčšina nezrelých novorodencov dojčená.

Ako stimulovať tvorbu materského mlieka?

Odstriekavanie materského mlieka je významným faktorom v podpore vzájomnej interakcie matka – dieťa. Často krát je to prvá aktívna činnosť mamy, ktorú môže urobiť pre svoje dieťatko. Odstriekavaním materského mlieka elektrickou odsávačkou alebo ručne je stimulovaná tvorba materského mlieka v období, keď dieťatko ešte nie je schopné samé sať na prsníku. Každá mama má právo vybrať si, ako bude materské mlieko odsávať.

Elektrické odsávačky umožňujú odsávanie z oboch prsníkov naraz, šetria čas a niektoré umožňujú tzv. dvojfázové odsávanie (prechod medzi stimulačnou a odsávacou fázou). Ručné odsávanie je oproti tomu lacnejšie, šetrnejšie k prsníkom a práve v období tesne po pôrode umožňuje odsať aj malé množstvo mlieka na lyžičku (vysokohodnotné kolostrum). Odstriekané materské mlieko podávame dieťaťu najlepšie striekačkou priamo do úst. Odsávanie rukou si však vyžaduje poznať správnu techniku odsávania a istú dávku zručnosti. Optimálny čas pre prvé odstriekanie materského mlieka je v prvých 6 hodinách po narodení dieťatka. Odstriekavaním 8 – 10 krát za deň, 1 – 2 krát za noc (6 hodín prestávka v noci) postupne pripravíme prsníky na ich novú úlohu. Ak nemôže mama odstriekavať oba prsníky naraz (10 –15 minút), odporúča sa z hľadiska podpory oxytocínového reflexu meniť prsník v minútových intervaloch 7/7 – 5/5 – 3/3. Pred a počas odstriekavania je vhodné masírovať prsníky, piť tekutiny a pokračovať ešte 2 minúty aj keď materské mlieko už netečie. Odstriekavanie materského mlieka v prítomnosti dieťatka, po klokankovaní  či v príjemnom prostredí, s obľúbenou hudbou a s fotkou dieťaťa zvyšuje tvorbu materského mlieka. Najvhodnejšie je podávať dieťaťu natívne materské mlieko (priamo po odstriekaní), avšak u detí narodených pred 32. týždňom tehotenstva sa z dôvodu vysokého rizika niektorých infekcií neodporúča. Dieťaťu sa podáva potom pasterizované (zbavené mikróbov) materské mlieko. Jemné hladenie a masáže prsníkov a  pred a počas odstriekavania pozitívne ovplyvňuje tvorbu mlieka.

Prvé pokusy o dojčenie

Samotné priloženie k prsníku podporuje vzťahovú väzbu, upokojuje dieťa a zmierňuje strach mamy. V závislosti od zrelosti je dieťatko spočiatku kŕmené sondou, najlepšie priamo na prsníku. Z hľadiska podpory koordinácie satia a prehĺtania by vždy malo mať možnosť tzv. nenutritívne sať (napr. štetôčku namočenú v materskom mlieku). Dokáže pri tom spojiť satie s pocitom nasýtenia po kŕmení. K znakom pripravenosti dieťatka sať na prsníku patrí:

  • gestačný vek 30. – 32. týždeň
  • dokáže spontánne dýchať
  • opakované pohyby ruky k ústam
  • sacie pohyby na prste, sonde alebo vatovej štetôčke
  • prítomný hľadací reflex, pohyby úst a jazyka – olizovanie, mľaskanie
  • toleruje bolusové kŕmenie sondou
  • dokáže si na tele mamy udržať teplotu

Prvé pokusy o dojčenie sú viac maznaním a olizovaním prsnej bradavky, aby sa dieťa zoznámilo s prsníkom. Neočakávame, že dieťa už teraz dokáže efektívne sať. V tejto fáze je možné dieťatko kŕmiť odstriekaným materským mliekom na prsníku pomocou striekačky s nástavcom alebo dokrmovať inou alternatívnou metódou (pohárikom, Softcup, striekačkou).

Dojčenie predčasniatok

Dojčenie znamená uspokojenie všetkých zmyslov dieťaťa.

Spôsob výživy nezrelých novorodencov/dojčenie závisia od stability vitálnych funkcií dieťaťa (dýchanie, akcia srdca, saturácia kyslíkom a telesná teplota).

Dojčené deti sú pri satí na prsníku podstatne stabilnejšie ako deti kŕmené z flašky. Pri dojčení materské mlieko z prsníka prirodzene odkvapkáva. Pri prvých pokusoch o dojčenie je množstvo vypitého mlieka malé, ale dieťa sa učí správnu techniku prisatia a satia. Technika dojčenia predčasniatok si vyžaduje, rovnako ako pri dojčení zrelých novorodencov, priloženie k prsníku v správnej polohe a stabilné držanie tela (ušnica, ramená a bedrá v jednej línii, ústa vo výške prsnej bradavky). Prikladanie v klasickej polohe („pozícia Madony“, „Kolíska“) je pre nezrelé dieťatko nevyhovujúce.

Vhodnými polohami sú:

  • poloha tanečníka (modifikované klasické držanie)
  • futbalové (bočné) držanie
  • vzpriamená (vertikálna) poloha

Poloha tanečníka (modifikované klasické držanie)

Futbalové (bočné) držanie

Dieťatko môžeme zavinúť do plienky, pričom predlaktie mamy podopiera jeho chrbátik medzi lopatkami a prstami mama podopiera hlavičku (nie záhlavie). Začíname s krátkymi pokusmi o priloženie k prsníku. Mierne kompresie prsníka (Newman´s technika) pomáhajú dieťatku pri satí väčšieho množstva mlieka z prsníka. Ak sa dieťatko neprisaje v priebehu prvých 5 minút, prejdeme plynule do klokankovania a dieťa bude dokŕmené iným spôsobom. Ak však opakovane prejavuje známky pripravenosti k dojčeniu, pokúsime sa ho znova priložiť k prsníku. Každá mama by mala mať možnosť dojčiť svoje dieťa podľa možností viac krát za sebou.

Pred priložením dieťatka k prsníku odporúčame mame:

  • masírovať prsníky a stimulovať prsné bradavky
  • odstriekavať alebo vymasírovať zopár kvapiek materského mlieka do úst dieťaťa
  • prsnou bradavkou zľahka stimulovať pery dieťaťa
  • prebaliť dieťa

Ak je dieťatko priveľmi spavé, môžeme ho nežne zobudiť:

  • jemnou masážou tváre – orofaciálna stimulácia
  • jemnou masážou chodidiel a dlaní
  • zmenou polôh pri dojčení
  • klokankovaním

Ak dieťatko nedokáže efektívne sať z prsníka v prvých 10 – 15 minútach, dokrmujeme ho na prsníku. Dokŕmenie na prsníku je najlepšia alternatíva z hľadiska priberania na hmotnosti. Pred dokrmovaním však vždy zvažujeme niektorú z alternatívnych metód. V prípade, že dokáže sať dlhšie efektívne, odporúčame odvážiť ho pred a po dojčení a až potom dokŕmiť. V žiadnom prípade však neodporúčame váženie pri prvých pokusoch o dojčenie.

(Galková Michaela)