S bombou na prechádzke

Z malinkej Viktorky, ktorá po narodení merala neuveriteľných 33 centimetrov a vážila 880 gramov, sa po pol roku stáva šikovná slečna. Za prvé štyri mesiace strávené v nemocniciach síce prežila viac zdravotných problémov ako iný za dvadsať rokov, ale jej mama Katka (27) sa konečne môže tešiť z neustálych pokrokov drobného dievčatka.

Kyslík v kočíku

S Katkou sme sa tentoraz stretli na ihrisku. Na prvý pohľad bežná mamina, ktorá si vyšla s dvomi detičkami na vzduch. No my vieme, že aj obyčajná prechádzka po vonku je veľký krok k víťazstvu. Veď doteraz musela byť Viktorka len doma, napojená na veľký kyslíkový prístroj! Spolu s dievčatkom sa preto v spodnej časti kočíka vezie aj kyslíková bomba.

„Na dcérkinej nožičke je pripojený oxymeter. Sledujem jej saturácie, teda nasýtenie krvi kyslíkom. Jedno číslo mi ukazuje tep, druhé saturácie. Takto viem, či si to „udýcha“. Ak saturácia klesne pod 93 percent, napojím ju na kyslíkovú bombu, ktorú musíme mať stále so sebou. Ale Viktorka sa veľmi zlepšuje a už sa celý deň udrží na 95 až 97 percent,“ vysvetľuje Katka.

Už si zvykla, že ľudia sa spýtavo pozerajú, čo to preváža. Dokonca sú aj takí, čo sa pristavia a vyzvedajú. „Ak vidím, že to myslia úprimne, ochotne im všetko vysvetlím. Beriem to ako osvetu,“ usmieva sa mladá mamička. A má na úsmev dôvod. Pri poslednej kontrole na pľúcnom bola doktorka so zdravotným stavom Viktorky spokojná. Katka jej dáva kyslík už len na noc, čo je obrovský pokrok.

Vyšetrenia na výbornú

Tak ako každé predčasniatko, aj Viktorka musí každý mesiac navštevovať viaceré poradne a špeciálne vyšetrenia. „Absolvovali sme prvú rizikovú poradňu, kde nás čakali všetky možné merania. Viktorka, našťastie, výborne reaguje a váži 4 295 gramov, s čím boli lekári spokojní. Boli sme aj na vyšetrení srdiečka u kardiológa, lebo stále berie lieky na rozšírenie ciev, ktoré môžu na srdci vyvolať zmeny. To dopadlo tak dobre, že lekár zvažuje liek vysadiť,“ šťastne vraví Katka. Má výborný aj röntgen mozgu a Viktorke sa prelepovaním pekne upravuje pruh na pupku, takže sa hádam vyhne jeho operácii.

„Naďalej cvičíme a dvakrát týždenne k nám chodí cvičiteľka Dáška. Malá sa trošku viac ťahá do pravej strany, tak sa ju snažíme stimulovať z ľavej strany hračkami a polohujeme ju.“

Nebudem robiť rozdiely

Na čom si Katka od začiatku dala skutočne záležať, je režim. Predpoludnie s Viktorkou a Števkom (2) vonku, okolo druhej šup na obed a deti do postieľok. „Potom si konečne urobím kávu, vyložím si nohy a čítam časopis. Snažím sa byť aspoň chvíľu v pokoji a koncentrovať sa na seba. Inak by som sa asi zbláznila. Musím myslieť aj na niečo iné, ako je kakanie a cikanie,” zdôveruje sa Katka. Popoludnie jej doslova preletí. Manžel Števo trávi čas so Števkom a dievčatá cvičia. Aspoň že Viktorka v noci nebuntoší a po polnočnom mliečku spí až do rána.

No hoci je miniatúrna Viktorka najmladší a najmenší člen rodiny, býva ju najviac počuť. „Keď niečo chce, začne vrešťať a neprestane, kým si to nevydobyje. Je tvrdohlavá. Toto Števko nikdy nerobil. Napríklad večer sa žiada na ruky a začne tak kričať, že sa to nedá vydržať,“ posťažuje sa Katka. No vo výchove malej princeznej má jasno. „Ja nie som mama, ktorá je pri každom plači v pozore. Poviem jej, že musí počkať, lebo niečo riešim so Števkom. Len preto, že je predčasniatko, jej predsa vo všetkom nemusíme vyhovieť. Nebudem ju špeciálne šetriť, ale vychovávať rovnako ako Števka. Nemôžem robiť rozdiely,“ zasväcuje nás do výchovy Katka.

Stratené mliečko

Keď mala Viktorka päť mesiacov, Katka stratila mlieko. Pripisuje to najmä stresu. „Prišlo to rýchlo. Jeden deň som si odstriekala liter, druhý deň pol, tretí tristo mililitrov a do týždňa sa mliečko stratilo. Nasadila som si homeopatiu, čajíky... Neviem, čo všetko som vymýšľala, ale nič nezabralo. Telo nereagovalo,“ konštatuje Katka. Odborníci jej však vysvetlili, čo bolo vo veci. Odsávanie je totiž pre telo úplne iné, ako keď pije z prsníka bábätko. Pri odsávaní sa neprodukuje hormón podporujúci tvorbu mlieka ako pri cicaní. Ale tým, že Viktorka bola štyri mesiace v nemocnici a do mliečka potrebovala veľa rôznych prídavkov, musela si ho Katka odstriekavať. „No za tých päť mesiacov dostala, čo potrebovala, a to je najdôležitejšie. Nebudem sa stresovať niečím, čo nemôžem zmeniť. Mrzelo ma to len preto, že Števka som do roka dojčila a chcela som to potiahnuť aj u Viktorky.“

Viktorka teraz pije špeciálne mliečko pre nedonosené deti, a keď dosiahne päť kíl, prejde na klasické. „Musím povedať, že jej veľmi chutí a začala z neho krásne priberať a rásť.“ Katka už pomalinky začína aj s príkrmami. Nedonosené deti nemajú v tomto smere žiadny časový odklad, a tak Viktorka už okúsila mrkvu, banán, slivku aj zemiaky.

Bojím sa zimy

Pri otázke, či už má podľa nej Viktorka to najhoršie za sebou, sa Katka zamyslí. „Ja ako mama si myslím, že áno. Aj keď sa obávam zimy. Zimné obdobie je pre takéto deti veľmi náročné a aj najmenšia infekcia môže byť pre ne osudná. Ale dáme sa celá rodina zaočkovať proti chrípke, to už sme rozhodnutí. Viktorka bude mať v decembri rok, tak vari bude vedieť zabojovať s prípadnou chorobou. Dúfam, že sa raz úplne zbavíme aj kyslíkového prístroja, že z toho dcérka vyrastie. Zdravotný stav Viktorky sa ešte stále môže zo dňa na deň úplne zmeniť. No teraz sa máme výborne, sme šťastní, môžeme sa tešiť. Tie problémy, čo už sú za nami, neriešim. Ja už mám predsa normálne bábätko! A že mám dole v kočíku kyslíkovú bombu a doma oxygenátor? Ja to vidím optimisticky. To horšie máme určite za sebou.“

Renáta Ďurišová
MAMINA, 9/2011, str. 38–39